Aktuality

Sed vel nibh libero. Mauris et lorem pharetra massa lorem turpis congue pulvinar. Vivamus sed feugiat finibus. Duis amet bibendum amet sed. Duis mauris ex, dapibus sed ligula tempus volutpat magna etiam.

Liptov ako folklórny región

Trochu z histórie ľudových tancov
Tanec vznikol pod vplyvom niektorých biologických funkcií a jeho začiatok sa preplieta so začiatkom ľudstva. Na tomto stupni vývoja možno predpokladať tanečnú činnosť spočívajúcu v napodobňovaní pohybov zvierat. Od tanca sa očakávali magické účinky, ktorými si naši dávni predkovia chceli nakloniť priazeň svojich početných bohov a bôžikov. V prvotnej forme sa tancovali výlučne pri obradoch a mali náboženský charakter, napr. nosenie Moreny, chorovody. Základom chorovodov je chôdza za spevu, niekedy i mimo rytmus piesne. Chodí sa v rôznych reťazových útvaroch, napríklad v zástupoch, po kruhu, v rade, opisujú sa rôzne krivky. Časom sa ich obradná funkcia stratila a postupne prešli do repertoáru detských tanečných hier ako napr. Zlatá brána, Omilienci, Šijeme vrecia, O reťaz...

Obradný pôvod majú i zvyky napr. sadenie májov, Jánske ohne, svadobné obrady a aj už zaniknuté tance na cintorínoch.

Dôležitú úlohu v histórii ľudových tancov zohralo kresťanstvo, ktoré v r. 962 n.l. vylúčilo tanec z chrámov a bohoslužieb. Takto sa stal tanec majetkom prostého ľudu, ktorý sa ešte v tom čase nezriekol pohanských tanečných obyčajov. Aj v neskoršom období sa feudáli a cirkev snažili hatiť rozvoj ľudových tradícií. Tance sa považovali za hriešne, bujné a divoké, preto sa zakazovali. Fašiangové tance sa v Liptove zakazovali v 17. aj v 18. storočí. Napriek týmto prekážkam sa ľudové tance rozvíjali a zachovali dodnes.

Liptov – charakteristika regiónu Liptov je jedným z najkrajších kútov Slovenska. Po etnologickej stránke patrí k najpreskúmanejším regiónom. Po pochopenie bohatosti a rozmanitosti folklóru obcí Liptova je dôležité poznať vplyvy, ktoré ich pred stáročiami spôsobili. Dnešný Liptov sa delí na tri časti :
Dolný Liptov - od Kraľovian po Liptovskú Teplú
Stredný Liptov – od Liptovskej Teplej po Liptovský Hrádok, je najhustejšie osídlená
Horný Liptov – územie od Liptovského Hrádku po Štrbu

Liptov - prírodné podmienky
Liptov je historické územie severnej časti stredného Slovenska, v Liptovskej kotline, ktorej stredom preteká najdlhšia rieka Slovenska Vágus – Váh. Názov má podľa rovnomenného hradu, ktorý bol sídlom liptovského župana. Pomenovanie kraja „Liptov“ sa prvý raz uvádza v listine z roku 1231.
Liptov obkolesuje päť najkrajších pohorí Slovenska. Zo severu sa jej dotýka hradba Západných Tatier, z juhu 80 km dlhá reťaz Nízkych Tatier, zo západu Chočské vrchy a oblé hrebene Veľkej Fatry a na východe do náhornej roviny zdvihnutá brána Popradu. Dĺžka regiónu ( Kraľovany – Štrba ) je zhruba 50 km, najväčšia šírka je asi 15 km.

Liptov – osídlenie Vzhľadom na hlboké pralesy sa oblasť Liptova začala osídľovať oveľa neskôr ako nížinaté kraje Slovenska. No archeologické nálezy potvrdzujú, že tu žili už lovci doby kamennej. Aj od tých čias je Liptov trvalo osídlený. Prví Slovania začali prenikať do liptovskej kotliny v 7.-8.storočí. v 9. storočí bolo toto územie súčasťou Veľkomoravskej ríše a po jej rozpade sa Liptov stal pohraničným územím vytvárajúceho sa Uhorska. Už vtedy si feudálni veľmoži uvedomovali ochrannú funkciu vrchov nielen pred chladnými vetrami, ale aj pred nájazdmi nepriateľských kmeňov. Nie náhodou sa teda vypínali všetky tri hrady Liptova pri dôležitých vojenských a obchodných cestách. Najstarším bol Liptov, zvaný aj Starhradom na hore Sestrč ( 1001m ) v chotári obce L.Sielnica, ktorý pôvodne plnil úlohu stoličného hradu. Po Sitianskom hrade bol druhý najvyššie položený hrad na území Slovenska. Vznikol na mieste pravekého hradiska v polovici 13.storočia. Prvý raz listinne doložený v r.1262, keď bol kráľovským majetkom. Počas svojej pohnutej histórie bol viackrát poškodený i znovu opravený. Neskôr už nebol opravený a ostali po ňom len nepatrné rumoviská. Strážne hrady na považskej ceste Likava ( 1315 ) a Liptovský Hrádok ( 1341 ) boli administratívnymi centrami rovnomenných panstiev.
Tatárske pohromy v r. 1241 – 42, 1285, 1287 – 88 spôsobili veľké škody na životoch a majetkoch. Po ich odchode nastal ešte aj hladomor, lebo polia počas ich prítomnosti neboli zasiate. Zo strachu pred ich vpádmi sa od polovice 13.storočia stavali kamenné hrady. Po ich konečnej porážke v r. 1288 pri Podolínci na Spiši nastali kľudnejšie časy pod Tatrami. Panovník Béla IV. pozýva na osídlenie spustošeného územia a riedko osídlených oblastí cudzích kolonistov. Boli to najmä baníci, remeselníci, obchodníci i kupci, ktorí mali podporiť domácu výrobu a obchod a hlavne zvýšiť príjmy feudálov a naplniť štátnu pokladnicu. Tak v prvej vlne kolonizácie v 12.storočí prichádzajú na územie Liptova prví nemeckí osadníci. Uhorskí panovníci im povoľovali za vojenskú a inú službu samosprávu podľa tzv.nemeckého práva, ktoré poskytovalo väčšie výsady ako domáce zvykové. Tak boli založené v stredoveku najvýznamnejšie mestá Liptova : Nemecké Ľupča ( dnes Partizánska Ľupča ), Hybe, Ružomberok i banícke osady napr. Nižná a Vyšná Boca, Dúbrava.
Ďalšou fázou doosídľovania nášho územia bola kolonizácia na valašskom práve. Na území Slovenska sa uplatnila v 14.-17.storočí. V 14.storočí existovali na našom území rozsiahle horské oblasti nevhodné pre poľnohospodárstvo, avšak poskytujúce dobré podmienky pre dobytkárstvo. Z územia dnešného Rumunska kočovali Valasi po hrebeňoch Karpát, pásli dobytok, strážili cesty a hranice panstva. Boli na rozdiel od domáceho obyvateľstva slobodní. Postupne sa začali usadzovať a osídlili horské oblasti. Časom však svoje práva strácali a splynuli s miestnym obyvateľstvom ( Valaská Dubová ).
Poslednou kolonizáciou bola tzv.kopaničiarske osídlenie v 16.-20.storočí. Výrazné bolo na Kysuciach ( cholvarky ), na Orave ( rale ), na Podpoľaní ( lazy ), v okolí Myjavy ( kopanice ). V Liptove sa v typickej forme roztrúsených usadlostí nevyskytuje. V tejto vlne kolonizácie však prišli gorali z Oravy do Hút a Borového ( 1545 ), Liptovskej Lúžnej ( 1669 ), Liptovskej Osady ( 1649 ) i Liptovskej Tepličky ( 1643 ). Boli to pastieri, drevorubači, baníci, sezónni robotníci i roľníci. Do dnešných čias si zachovali svoje goralské nárečie a goralský pôvod badať aj v ich piesňach, tancoch a znakoch, aj keď sú už značne ovplyvnené okolitým liptovským folklórom.
Tým sa ukončil niekoľkostoročný proces doosídľovania nášho územia cudzím i domácim obyvateľstvom. Vonkajšia kolonizácia k nám priniesla na svoju dobu vyspelejšie i špecifické formy hospodárenia, urýchlila vývoj mnohých našich miest a doosídlila dovtedy pusté, riedko obývané oblasti. Zároveň sa na území dnešného Slovenska usídlilo nemecké, valašské, poľské ( aj v Liptove ), ukrajinské, chorvátske a iné obyvateľstvo.
Ťažké životné podmienky v Liptove spôsobili v 18.storočí hromadné vysťahovalectvo na Dolnú zem. Podľa súpisu z r. 1777 odišlo z Liptova 1144 rodín, čo predstavovalo takmer polovicu zdaňovaného obyvateľstva. V 19.storočí sa rozšírilo tzv. sezónne vysťahovalectvo poľnohospodárov, murárov, baníkov na Dolnú zem. Začiatkom 20.storočia bola pomerne silná vysťahovalecká vlna do Ameriky. Po zrušení sklárskej huty v Hutách sa obyvateľstvo Hút a Borového pre krajne nepriaznivé podmienky pre poľnohospodársku výrobu začalo zaoberať podomovým sklenárstvom. Vandrovky s krošňou trvali spravidla rok ( návrat obyčajne na vianočné sviatky ) a smerovali na Balkán, do strednej i východnej Európy.

Liptov – spôsob obživy a zamestnania Väčšina obyvateľstva Liptova sa zaoberala poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Koncom 19.storočia boli hlavnými poľnohospodárskymi plodinami zemiaky, ovos a jačmeň. K tradičným povolaniam patrilo pltníctvo, drevorubačské pláteníctvo, výroba drevených nástrojov, šindliarstvo a povozníctvo. Remeselná výroby bola pomerne málo rozvinutá. Najstarším strediskom remeselnej výroby bola Nemecká Ľupča. V 1.polovici 17.storočia vznikli nové strediská v Ružomberku a v Liptovskom Mikuláši, v ktorom sa do konca 18.storočia rýchlo vyvíjalo garbiarstvo. V štyridsiatych rokoch 19.storočia začína zohrávať významnejšiu úlohu murárstvo. Svedectvom toho sú správy o lipt.murároch a takisto vznik murárskeho cechu v Bobrovci v r.1847, združujúcu murárov, murárskych tovarišov a učňov z Bobrovca a okolia. Liptovskí murári z horného a najmä stredného Liptova sa preslávili v 19.storočí ako dobrí odborníci pri výstavbe Budapešti. Pod vplyvom stavebných robotníkov sa pozvoľna začínajú meniť tradície a zaužívaný spôsob života v obciach v okolí Lipt.Mikuláša ( Smrečany, Závažná Poruba, Bobrovec ). Koncom 19. a zač. 20. storočia našla časť vidieckeho obyvateľstva pracovné príležitosti i pri výstavbe železnice ( košicko-bohumínska, dokončená v r.1872 ) a v textilnom, kožiarskom, potravinárskom a papierenskom priemysle.

Liptov - ľudový odev Ľudový odev organicky dokresľuje, ale aj ovplyvňuje ľudový tanec. Dáva mu kolorit, dotvára esteticky a určuje možnosti pohybu – jeho rozsah a vhodnosť. Ľudový odev podobne ako ľudová pieseň a hudba sú neodmysliteľnou súčasťou ľudového tanca. Na spoločnej ceste dejinami sa navzájom ovplyvňovali. Väčšine ľudí dnes už kroj veľa nepovie, no pred 2.svetovou vojnou a na mnohých miestach ešte aj istý čas po nej, bolo možné rozoznať, kto odkiaľ, z ktorej dediny prišiel, k akej spoločenskej vrstve patrí, čím sa zaoberá, či je slobodný alebo ženatý ( vydatá , aké náboženstvo vyznáva. Najmä za posledných 200 rokov sa stal kroj jedným zo závažných poznávacích znakov celého nášho národa. V tomto období sa začali z pôvodne takmer jednotného odevu oddeľovať osobitné formy oblečenia v jednotlivých regiónoch a obciach.
Ľudový odev v Liptove ovplyvnil drsnejší ráz počasia, spôsob života a najmä materiál dostupný na jeho výrobu. Spočiatku, kým sa ľudia živili najmä chovom dobytka a oviec, využívali v odevoch doma tkané súkno a kožušiny. Tento odev bol jednoduchý, účelný a plnil najmä ochrannú funkciu. Neskôr začali používať i konopné a ľanové plátno. Rozvojom manufaktúr a priemyselne vyrábaných textílií sa v 19.storočí obohatil kroj o modrotlač, farbiarčinu. Z nového materiálu sa uplatňovali aj nové strihy, jemnejšie záhyby a vrapy ( čepce, šatky, zástery, živôtiky ).
Deti, kým nešli do školy, nosili na dedinách ešte v prvej polovici 20.storočia oblečenie rovnaké bez rozdielu pohlavia. Boli to jednoduché košieľky „vigančeky“ a na hlave čepček, niekde sa chlapcom dávali klobúčiky. Od začiatku školskej dochádzky sa dievčatá a chlapci obliekali takmer rovnako ako dospelí.
Liptovský kroj je veľmi rozmanitý a doslova tu platí – „iná dedina-iný kroj“ aj iné názvy jednotlivých súčiastok. Horný a Dolný Liptov si zachoval svoje archaickejšie formy kroja, na Strednom Liptove sa najmä vplyvom blízkosti mesta Liptovského Mikuláša, ale aj vplyvom „módy“ donesenej z „múračiek“ uchoval už len veľmi jednoduchý odev takmer bez výšiviek.
Základné odevné súčasti liptovského kroja :

Sed vel nibh libero. Mauris et lorem pharetra massa lorem turpis congue pulvinar. Vivamus sed feugiat finibus. Duis amet bibendum amet sed. Duis mauris ex, dapibus sed ligula tempus volutpat magna etiam.

Amet lorem

Sed vel nibh libero. Mauris et lorem pharetra massa lorem turpis congue pulvinar. Vivamus sed feugiat finibus. Duis amet bibendum amet sed. Duis mauris ex, dapibus sed ligula tempus volutpat magna etiam.

  • Lorem
  • Ipsum
  • Dolor
  • Sit
  • Amet
  • Nullam

Magna amet tempus

Mauris a cursus velit. Nunc lacinia sollicitudin egestas bibendum, magna dui bibendum ex, sagittis commodo enim risus sed magna nulla. Vestibulum ut consequat velit. Curabitur vitae libero lorem. Quisque iaculis porttitor blandit. Nullam quis sagittis maximus. Sed vel nibh libero. Mauris et lorem pharetra massa lorem turpis congue pulvinar.

Elit integer

Sed vel nibh libero. Mauris et lorem pharetra massa lorem turpis congue pulvinar. Vivamus sed feugiat finibus. Duis amet bibendum amet sed. Duis mauris ex, dapibus sed ligula tempus volutpat magna etiam.

Contact

Sed vel nibh libero. Mauris et lorem pharetra massa lorem turpis congue pulvinar. Vivamus sed feugiat finibus. Duis amet bibendum amet sed. Duis mauris ex, dapibus sed ligula tempus volutpat magna etiam.

Elements

Sed vel nibh libero. Mauris et lorem pharetra massa lorem turpis congue pulvinar. Vivamus sed feugiat finibus. Duis amet bibendum amet sed. Duis mauris ex, dapibus sed ligula tempus volutpat magna etiam.

Text

This is bold and this is strong. This is italic and this is emphasized. This is superscript text and this is subscript text. This is underlined and this is code: for (;;) { ... }. Finally, this is a link.

Heading Level 1

Heading Level 2

Heading Level 3

Heading Level 4

Heading Level 5
Heading Level 6

Blockquote

Lorem ipsum dolor sit amet. Felis sagittis eget tempus euismod. Vestibulum ante ipsum primis in vestibulum. Blandit adipiscing eu iaculis volutpat ac adipiscing volutpat ac adipiscing faucibus.

Preformatted

i = 0;

while (!deck.isInOrder()) {
    print 'Iteration ' + (i++);
    deck.shuffle();
}

print 'It took ' + i + ' iterations to sort the deck.';

Lists

Unordered

  • Lorem ipsum dolor sit.
  • Dolor pulvinar etiam.
  • Etiam vel felis viverra.

Alternate

  • Lorem ipsum dolor sit.
  • Dolor pulvinar etiam.
  • Etiam vel felis viverra.
  • Felis enim feugiat.

Ordered

  1. Lorem ipsum dolor sit.
  2. Dolor pulvinar etiam.
  3. Etiam vel felis viverra.
  4. Felis enim feugiat.
  5. Etiam vel felis lorem.

Actions

Table

Default

Name Description Price
Item One Ante turpis integer aliquet porttitor. 29.99
Item Two Vis ac commodo adipiscing arcu aliquet. 19.99
Item Three Morbi faucibus arcu accumsan lorem. 29.99
Item Four Vitae integer tempus condimentum. 19.99
100.00

Alternate

Name Description Price
Item One Ante turpis integer aliquet porttitor. 29.99
Item Two Vis ac commodo adipiscing arcu aliquet. 19.99
Item Three Morbi faucibus arcu accumsan lorem. 29.99
Item Four Vitae integer tempus condimentum. 19.99
Item Five Ante turpis integer aliquet porttitor. 29.99
100.00

Buttons

  • Disabled
  • Disabled

Form